č. 62/2017 Zb. rozh.

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 12. mája 2014, č. k. 12Cb 63/2013-201 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 144,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4. októbra 2012 do zaplatenia, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6 706,50 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 4. októbra 2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1 845,99 eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účelom zmluvy o spolupráci uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť dňa 23. decembra 2009, bolo zabezpečiť spoluprácu strán pri výstavbe stavby, bytového objektu v P. na pozemku parc. č. X, ktorej stavebníkom a investorom bol žalobca. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve na vlastné náklady vybudovať stavbu v období rokov 2009 až 2012.

3. Zmluvné strany si v čl. IV zmluvy dohodli vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný sa zaviazal predovšetkým poskytnúť pozemok na výstavbu a prenajať ho za 1 euro žalobcovi, poskytnúť súčinnosť pri územnom a stavebnom konaní a poskytnúť pomoc pri získavaní vyjadrení od príslušných dotknutých orgánov a organizácii počas výstavby bytov až do ich odovzdania do užívania, pričom v konaní nepreukázal splnenie ani jednej z týchto povinností. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že práve žalobca mal navrhnúť obsah nájomnej zmluvy na začiatku zmluvného vzťahu a že bez uzatvorenia nájomnej zmluvy sú náklady žalobcu vynaložené neúčelne. Ak ide o samotné poskytnutie pozemku na stavbu, resp. s tým súvisiace a stranami zamýšľané uzatvorenie nájomnej zmluvy, je logické, že by to mal byť vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa má stavať, ktorý pozná, resp. by mal poznať pomery v danej lokalite, aby navrhol konkrétny pozemok na výstavbu a v tej súvislosti aj samotný obsah nájomnej zmluvy, v ktorej by bol pozemok jasne identifikovaný.

4. Žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom pasívny, neposkytol mu elementárnu súčinnosť pozostávajúcu v poskytnutí pozemku na realizáciu stavby, a to aj napriek tomu, že mu bolo úplne zrejmé, že žalobca podniká reálne kroky smerujúce k tomu, aby stavba bola realizovaná a aby došlo k naplneniu účelu zmluvy. Žalobca súčasne začal vykonávať príslušné prípravné práce. Iniciatívu žalovaného v roku 2012, ktorou deklaroval záujem riešiť vec so žalobcom, vyhodnotil okresný súd ako alibistickú, lebo v tom čase už muselo byť žalovanému jasné, že žalobca nebude môcť výstavbu do konca roku 2012 realizovať. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný si nesplnil svoje záväzky zo zmluvy, neposkytol žalobcovi súčinnosť…